Orientálny tanec

Pod heslom „história orientálneho tanca" môžete na slovenskom internete nájsť množstvo článkov k tejto téme - v slovenčine. Mňa tento objav najprv potešil, veď kde sú tie časy spred 10 rokov, keď som s chabou znalosťou angličtiny krvopotne dolovala informácie o tomto, vtedy pre mňa novom, koníčku. Načo teda písať niečo ďalšie, veď stačí umiestniť na stránku odkazy a ľudia si to nájdu. Lenže! Pri bližšom pohľade na tieto texty som musela konštatovať , že za prvé sa viac menej opakujú skopírované texty z tých istých zdrojov, často nemotorne a nepresne preložených asi z angličtiny, alebo nemčiny, ale čo je horšie, informácie sú tu natrieskané bez ladu a skladu, evidentne bez overovania a konzultácií s niekým, kto sa trošku vyzná. Mnohokrát je jasné, že človek, ktorý to na svoj web umiestnil nemá ani páru, o čom je vlastne reč. Texty bez výberu, vlastného názoru, bez jedinej vlastnej myšlienky. Česť výnimkám! Žiaľ, aj v knihách o orientálnom tanci sa dá stretnúť s informáciami, ktoré sú skreslené, vytrhnuté z kontextu a v konečnom dôsledku zavádzajúce. A to nehovorím o médiách, kde sa dokola omieľa to isté.

Niečo pre tých , ktorí si chcú ujasniť pojmy

Keď sa povie orientálny brušný tanec, každý človek si predstaví tanečnicu v lesklej podprsenke, páse a sukni, ktorú videl na dovolenke, alebo aspoň v televízii. Je viac než pravdepodobné, že táto žena tancuje klasický orientálny tanec RAKS SHARKI (v arabčine tanec východu), jeho dominantnou formou je egyptský kabaretný štýl.

Nehovoríme tu teda všeobecne o tancoch východu, ktorých je nesmierne množstvo (veď pre nás je východ vlastne všetko od severnej Afriky, cez blízky východ, centrálnu Áziu, Indiu až po Čínu a Japonsko), ale hovoríme tu o konkrétnom tanečnom štýle so špecifickou históriou, črtami, o tanci globálne rozšírenom, ktorý má stále živý kontinuálny vývoj. 

Reklamné slogany lákajúce ženy na kurzy orientálneho tanca sú plné mystiky, duchovna, odvolávajú sa na tisíce rokov starú históriu, na uctievanie ženských bohýň v rámci kultov plodnosti, na rituály liečivé, náboženské, na polonahé Šeherezády vlniace sa v prítmí palácov atď.

Vráťme sa však do reality. Keď si človek dá tú námahu a prečíta si knihy z oblasti histórie, archeológie, alebo antropológie, či si aspoň občas pozrie nejaký dokument o praveku a staroveku, dozvie sa, že tanec bol prirodzenou súčasťou života zrejme všetkých civilizácií a mal vo svojich začiatkoch naozaj rituálny charakter. Kdesi som čítala, že dejiny ľudstva sú vlastne dejiny hladu a boja o prežitie. Je teda celkom logické, že tance lovecké, bojové a tance plodnosti boli pre našich predkov existenčne dôležité. Veď mali pomôcť zabezpečiť základné ľudské potreby. Jedlo, bezpečie a potomkov, teda prežitie jednotlivca i rodu.

Koľko mystiky a pozostatkov starých kultových praktík, či prvkov „pôrodnej techniky" teda v orientálnom tanci - Raks Sharki nájdeme? Kto veľmi chce, asi nájde. Avšak pragmatickí lektori (a z mojej osobnej skúsenosti - tí najlepší sú pragmatickí), sa k histórii vyjadrujú, len keď je to nevyhnutné k pochopeniu pohybu,  výrazu a celkových súvislostí. Naviac egyptský kabaret Raks Sharki vznikol čisto pre zábavné účely niekedy v tridsiatych rokoch minulého storočia a je to proste fúzia folklóru (hlavne arabského) s baletom. A že tam nič mystického hľadať netreba. Čo teraz s tým? Navrhujem kompromis. Dohodnime sa, že v tancoch, ktoré ovplyvnili vznik Raks Sharki tá mystika, alebo duchovno bolo a nemohlo sa až tak vytratiť. Už aj preto, že každý tanec, aj ten najkomerčnejší je vizualizáciou hudby a hudba je emotívna záležitosť.

Z Egypta do sveta a späť

Nebudem tu opakovať všetky fakty, ktoré si môžete nájsť inde, napríklad o svetovej výstave v Chicagu a vystúpení tanečnice Little Egypt na nej, skôr by som sa rada zamerala na Egypt tridsiatych rokov. Najprv taký milý príbeh, aké sa na workshopoch rozprávajú a jeden nikdy nevie, čo je z toho pravda, alebo do akej miery je príbeh prikrášlený, alebo zveličený:

V istej francúzskej kolónii na severe Afriky sa francúzski vojaci chodili zabávať do podniku, kde tancovala importovaná francúzska tanečnica. Tá jedného dňa ochorela a majiteľ baru prehovoril miestnu dievčinu, aby ju zastúpila. Dievčina súhlasila, ale nebola ochotná sa obliecť (alebo vyzliecť?) tak vyzývavo ako Francúzka. Tak tancovala v bežnom odeve - sukni a navrchu si nechala akýsi lajblík, zpod ktorého jej vytŕčalo brucho. Pohyby tejto tanečnice vyvolali veľmi priaznivý ohlas a tak získala prácu tanečnice. Čo z toho vyplýva? Že je to určite jeden zo stoviek, možno tisícov momentov, ako západná kultúra prichádzala do styku s tancom orientu. A určite to znie lepšie ako suché konštatovania , že anglickí a francúzski vojaci boli jedni z prvých, ktorí sa s orientálnym tancom stretli.

V súvislosti s vojakmi sa mi páči, ako decentne sa píše o tanečniciach, aj o cigánkach, v Egypte nazývaných Ghawazee. Len sem tam sa niekto odváži napísať čierne na bielom, že niektoré z nich sa živili prostitúciou, asi preto, že to do vzletnej histórie brušného tanca veľmi nezapadá.

Tak či onak, za vznik Raks Sharki môže hlavne Káhira, jej kasína a tanečnice v nich vystupujúce. Prvým a isto najlegendárnejším kasínom je Casino Badia, alias Casino Opera manažérky a tanečnice Badie Masabny. V ňom začali svoju kariéru tie najslávnejšie legendy orientálneho tanca. Všetky vychádzali z folklórnych tancov, najmä však zo štýlu beledi, čo je vlastne akýsi mestský káhirský folklór. Problém bol, že nemali tanečné vzdelanie, tanečnú prípravu a tak sa niektoré vybrali do Európy, kde študovali balet. Balet následne výrazne ovplyvnil orientálny tanec - držaním tela, krokovými variáciami, pohybom paží, prevedením otočiek, celkovým zjemnením a eleganciou pohybu.

Príbeh pokračuje - orientálny tanec vyrazil do sveta, dobyl Ameriku, Európu a napokon celý svet. Svet si ho privlastnil. Popridával mnoho prvkov. Zdokonalil techniku. A niečo vrátil naspäť Egyptu. Ale o tom inokedy.

Druhy orientálneho tanca

Keby som sa v tejto oblasti nepohybovala, asi by som bola z internetových informácií dosť zmätená. Najprv sa dočítate, že orientálny tanec je tanec východu - klasické Raks Sharki, potom, že medzi druhy druhy orientálneho tanca patria tance tie a tie (väčšinou folklórne), inde zase zistíte, že Raks Sharki je vlastne jedným druhom z tých orientálnych tancov, no jeden by sa z toho čudoval....

Tak pekne po poriadku. V zásade sa všetky tance, nielen tie východné rozdeľujú na folklór a klasiku, teda tance ľudové a umelé. (Tance tranzovné tu neuvádzam, keďže sa u nás v kostoloch ani u lekára netancuje). Tance ako Saidi (Raks al Assaya, Tahtib), Fellahi, Ghawazee, Nubi, Hagalla, Dabke, Khaleege, ... sú tance folklórne, z krajín arabských - Egypt, Libanon, krajiny zálivu, (tance arabov, berberov, núbijcov....). Folklórny tanec nie je tanec klasický, folklórny tanec je tanec ľudu, klasický tanec je viac či menej umelý, slúži na predvádzanie niekomu - v divadle, v bare atď. Folklórne tance východu majú aj svoju javiskovú podobu, tancujú sa samostatne, ale ich prvky sa vyskytujú a využívajú v klasickom orientálnom tanci. Ďaľšími tancami, ktoré sú pre orientálne tanečnice inšpiratívne sú aj tance tranzovné - liečivé a náboženské rituály. 

Orientálny tanec je v prvom rade interpretačným umením. Úlohou tanečnice je zatancovať tak, aby jej telo bolo predĺžením hudby. Aby to divák vnímal ako jednoliatu záležitosť. Tanečnica by mala splynúť s hudbou, mala by žiť s hudbou, mala by byť tou hudbou!!!

Pre koho je tanec určený?

Pokiaľ sa bavíme o rekreačnej forme, tanec je určený pre každého, koho baví a kto nemá zdravotné problémy, ktoré by mu v tom bránili. Pokiaľ sa však bavíme o vystupovaní pred publikom, tam okrem nadšenia treba aj talent a hlavne veľa času a driny.

Na záver pár poznámok

Chcela by som poprosiť autorov článkov nielen o orientálnom, ale akomkoľvek tanci, aby si na monitor nalepili papierik so slovom kostýmy a všimli si, že toto slovo sa píše na konci s ypsilonom. Ďakujem.

Ďalej by som ich chcela poprosiť, aby osobnostiam orientálneho tanca nemenili pohlavie. Dočítala som sa, že ten učiteľ Raqia Hassan je výborný , len neviem, prečo sa potom tituluje madam. A tiež že baletné prvky priniesla Mahmoud Reda, vôbec som nezaregistrovala, že Mahmoud bol v mladosti žena?

Keby nemiatli čitateľov tým, že beledi je živý a hravý, keď inde sa tvrdí, že je veľmi pomalý a pre nezasvätených nudný.

Tiež som sa dozvedela, že v tanci Iskanderani sa niekedy používa „Melasa", to je asi pozostatok roľníckeho a teda ľudového pôvodu tých tancov.

Rada by som sa dozvedela viac aj o „pouličnom tanci rodičiek". Predstava ako tlupa bruchatých žien bezstarostne tancuje na ulici a len tak mimochodom porodia niekde na bazáre alebo pred mešitou je fascinujúca...

Tak dosť literárnej tvorby, o tanci sa nemá veľa rozprávať, tanec sa má tancovať!


Autor: Eva Chupáčová - Farisa, júl 2010

Ico_facebook
1 slide 2 slide 3 slide 4 slide 5 slide 6 slide 7 slide 8 slide 9 slide 10 slide 11 slide 12 slide 13 slide 14 slide 15 slide 16 slide 17 slide 18 slide 19 slide 20 slide 21 slide 22 slide 23 slide 24 slide 25 slide 26 slide 27 slide 28 slide